Pavol Strauss – príbeh „píšuceho lekára“

O príprave knižnej biografie

Pavlovi Straussovi sa síce doteraz z rôznych pohľadov venovali viacerí autori rozličného odborného zamerania, doposiaľ žiadny z nich však neuskutočnil systematický archívny výskum, ktorý by podrobne preskúmal písomné či iné pramene a zameral sa na širší kontext jeho života. Straussov komplexný kritický životopis tak doteraz, napriek nespornému významu tejto osobnosti v slovenskej kultúre, nevznikol.

               Aj preto je mojím cieľom vytvoriť vedeckú biografiu Pavla Straussa. Zámer je široký – na základe realizácie pramenného výskumu priniesť čo najúplnejší pohľad na túto osobnosť a všetky jej hlavné charakteristiky. Keďže význam Pavla Straussa je predovšetkým v kultúrnej oblasti, za kľúčové považujem venovať pozornosť jeho miestu v slovenskej kultúre a z neho vyplývajúceho humanistického odkazu. Tento problém má viaceré roviny. Strauss sám seba charakterizoval ako „píšuceho lekára“ a pri hodnotení svojho života povedal, že pretekal okolo troch fixných bodov: okolo hudby, okolo slova a myšlienky a okolo medicíny. Dodajme, že zásadným momentom bol i jeho vzťah k náboženstvu.

               Tieto aspekty je potrebné zohľadniť pri realizácii životopisného výskumu, a to vo viacerých rovinách. V primárnej rovine je možné Straussa oddelene skúmať ako literáta (esejistu, básnika, autora aforizmov), ako popredného chirurga, ako aktívneho hudobného umelca (klaviristu) i ako teologického mysliteľa. V sekundárnej rovine je potrebné analyzovať, ako sa tieto „fixné body“ vzájomne prepájali a vytvárali obraz Straussa ako jedinečnej osobnosti. Tak ako medicína, hudba i náboženstvo vstupovali do jeho literárnej tvorby a vytvárali pre ňu podnety a tematickú základňu, ovplyvňovali zas duchovné a umelecké hodnoty jeho prácu lekára. Reflexia jeho miesta v kultúrnom živote sa dá realizovať metodikou historickej vedy, pričom vzhľadom na okolnosti jeho života je potrebné zohľadniť postupy zasahujúce do dejín literatúry, dejín hudby, dejín vedy a techniky (medicína), no i teológie.

               Pre vytvorenie rukopisu knihy, na ktorom pracujem, je kľúčový výskum nepublikovaných prameňov v početných archívoch na Slovensku i v zahraničí, predovšetkým v Slovenskom národnom archíve v Bratislave a v štátnych archívoch v troch mestách najužšie spojených so Straussovým životom – v Liptovskom Mikuláši, Skalici a Nitre. Zásadné pramene k jeho miestu v kultúrnom živote sa nachádzajú aj v Archíve Rozhlasu a televízie Slovenska v Bratislave a v Slovenskej národnej knižnici v Martine. Dôležitými prameňmi sú písomnosti zo Straussovej pozostalosti. Podstatné je aj hĺbkové štúdium jeho bohatej literárnej tvorby, vrátane textov s autobiografickým obsahom a denníkov. Významnú časť výskumu predstavuje vytvorenie záznamov rozhovorov s respondentmi, ktorí Straussa zblízka poznali, ako aj konzultácie s expertmi, zaoberajúcimi sa touto témou.

               Cieľovými skupinami pripravovanej publikácie sú jednak akademickí pracovníci – historici, literárni vedci, kulturológovia, teológovia, no aj záujemcovia o kultúrne dejiny Slovenska dvadsiateho storočia a myšlienkový odkaz Pavla Straussa z radov laickej verejnosti. Mojou ambíciou je v priebehu tohto roka dokončiť dielo, ktoré bude nielen odborne fundované, ale aj napísané štýlom prístupným širšej verejnosti a vydané v graficky atraktívnej podobe s bohatou obrazovou prílohou.

               Napísanie publikácie podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.

Ivan A. Petranský