PS: O umení
Slovensko bude vtedy veľké, keď sa v ňom pomestí veľa tvorivého a veľa ľudí tvorivého ducha, síce rôznej výchovy a proveniencie, ale vždy tvorivých, pozitívnych, otvorených pre dobro osobné, ale i časové. Len veľká mozaika rôznorodých tvorivých duchov je predpokladom pre kultúrnu budúcnosť. Každý omyl zakape v sebe.
Život je čosi viac a silnejšie ako umenie, ale bez neho je nepredstaviteľný. Umenie neznáša lož. Lživé umenie sa samo odhalí. Je zlé. Buď je časťou života, alebo je ničím. Ako vitamíny: nestačia samy na udržanie života; ale keby bolo v potrave všetko a vitamíny by chýbali, nedalo by sa žiť.
Sú veľké diela, pred ktorými naše vnútro onemie, ako pred údermi mora, alebo pred priestorovými akordmi vrchov: všetko je zbytočné. Už treba iba – čušať.
Každá doba je pripravená prijať veľké dielo ako svoju vizitku pred dejinami. Často z nej zvýši len umelecká tvorba. A veľkosť doby sa často dá posúdiť iba mierou umeleckých diel, ktoré tvorila.
Naše uponáhľané, na bagatelizovanie a prehodnocovanie bohaté storočie má zľahčovaciu tendenciu i pre normy svojich veľkých zjavov. Všetko má menšiu špecifickúváhu.
Sme predsa storočím so zjavmi ako Bartók, Prokofiev,Stravinskij,Hindemith, Janáček, Honegger. A stále len zametáme so všetkým a pachtíme sa za novou hudbou. Raz Schonberg redivivus, potom aleatorika a jej odmietanie.
A stále platí to isté. Buď to vedia alebo nie. Buď sú muzikanti, a tak to robia, alebo nimi nie sú, a tak im nepomáhajú nijaké štylistické a formálne výmysly.
Hlavný vnútorný zákon pre hudbu bol a ostáva: urobiť život hodným žitia, plnším, umocňujúcim dôstojnosť človeka i jeho slobodu.