Drahý Julko!
Žijeme v strašnej dobe. Všeobecný rozpad istôt o konsolidácii všeľudského združenia národov. Stačí jeden zlostný psychopat a krvavo sa rozbíja túžba po zjednotení sveta.
Dupľom ťažko znášam terajšiu situáciu, lebo vidím ako trpí a sa strachuje Maňka po odsťahovaní Jožka. Hrozí sa našej bezmocnej samoty, bojí sa príchodu Rusov a možného príchodu Arabov. A my dvaja chorí starci samotní v tom dome.
Krem Teba sa nikto neohláša. Všetky životné pozitíva sú zazávojované. Vo mne je ešte svetlo a perspektíva, ale trpím utrpením Maňky. To čakanie na Godota sa uplatňuje u nás.
Ani z Bratislavy mi Žilka nič radostného nereferoval. Množstvo napitých t.zv. spisovateľov a žiadne zbratanie, žiadna perspektívna družnosť. Čo by sme tam hľadali. Robiť štafáž mlčaním. Darmo, všetko je zatienené vojnou a zabíjaním pre olej.
Veľká skúška Božej zhovievavosti. No, krása slovenčiny je vždy zjavnejšia.
Prepáč tie pesimistické tóny.
Objímam Vás všetkých a pozdravujem z tej našej samoty.
Tvoj Paľo
Nitra 21. 1. 91

+ + +

Drahý Julko!
S prázdnymi rukami, ale s plným srdcom sa blížim k Tvojej preludnenej samote. Dotýkame sa v neviditeľnej blízkosti. Som si vedomý toho, že bez Tvojej nezištnej dobroty a ochoty by si ma do dnešného dňa nik nevšimol.
A tak vegetujem na okraji vlastnej ničoty sám sebe neznámy. Veď kto sa aj môže poznať sám. Žijeme vlastne len ako reflektovanýobrazzosvetapodstatna.
Veď všetko napísané, od velikánov až po t.zv. velikánov, nemení obraz sveta. Možno, že modlitba dedinskej starenky zaváži u Prozreteľnosti viac ako desať Napoleónov a Husejnov, i keď majú zásluhu, že umenšili množstvo ľudí, i keď sa pri tom ako pri potratoch stratili géniovia.
Špekulujem, čím by som Ti urobil radosť. Veď okrem chorobnej stareckej fantázie nemám nič. Všetko, čo sa okolo mňa realizovalo, je Tvoja zásluha.
Ale už to viem. Za Tvoje duševné dobro dám odslúžiť sv. omšu.
V radosti z toho Ťa objímam bratsky
Tvoj vďačný Paľo
Nitra 1. 2. 91

Drahý Julko!
Nerád sadám k týmto riadkom, lebo viem, že z nich nevyšľahne ani lúč radosti. Cítim sa vnútorne ako nahý v tŕní. Už aj jedinej životnej radosti, spánku, som ochudobnený.
Tá správa o tej knihe ma ranila. Kto vie čo z nás a u nás bude v júni. Zrejme to vychádza z tých istých kruhov, ktoré ma vypli tých 20 rokov z kolotania duchovnej miazgy. Skrátka nechcú, aby sa to dostalo do života. Pre toho nového riaditeľa to asi nie je dosť rentabilné.
Spolok sa neohláša, ani Križka a ani tí Tvoji z Košíc. Aj tu mám problémy s vydavateľstvom Hradu. Dr. Sýkora mi stratil jediný exemplár „Postily“.
A tak tu stojím ako pes odratý z kože.
A tak dochádzam z života proti každej depresii k veľkovýrobe depresií vlastných.
Aby som Ťa neinfikovalnegatívamiradšej končím v bratskej oddanosti
Tvoj Paľo
Nitra, 18. 2. 91

+ + +

Milý Julko!
„Sedíme tu, sedíme, smutní, neveselí.“ Nezmôžeme sa na kodkodákanie, ako sliepka, čo nevie zniesť vajce. Nevábi ma chodiť do mesta (nepúšťajú ma pre vírusy (?)) ale trochu cítiť pulz života. Len ho ťažko nahmatať. Ľudia ešte nie sú ním a stretania sa mi zdajú násilné vyvolania pocitu skutočnosti. Verne (?) som stále chorľavý, vlastník kadeakých neduhov.
Až vyjde knižka, sa asi rozhodnem pre operáciu. Zatiaľ sledujem stopy telesnej degradácie. A pendlovky našej samoty vytrvale odbíjajú svoje adagio.
Potešil ma list pani Darinky i Tebou inscenované naše spoločné vystúpenie vo Večery.
Neviem pripustiť argument proti vydaniu knihy v Smene, že mi má vyjsť kniha v Spisovateľovi.
Ľudia nevedia tak kriticky pozerať na moje pochybnosti v náraste rokov. Ľúto by bolo s tým krachom v tom Vašom košickom vydavateľstve. Do dvoch mesiacov mi sľúbili vo vydavateľstve Lúč vydať Krížovú cestu.
Všetci sme na ceste, ja ovešaný čakaním, ako na Godota. Ale spása nesúvisí s pošpineným papierom.
Medzitým som dostal list od panej Libuši Brezinovej, riaditeľky okresnej knižnice G. F. Belopotockého v Lipt.Mikuláši, ktorá organizuje dni regionálnych autorov, liptovských rodákov. Chcú, aby som jej zaslal ukážky z tvorby.
Hodlám jej napísať, aby sa s Tebou skontaktovala a aj podľa mojej zdravotnej situácie. Voľakedy v apríli alebo v máji.
Teším sa z Tvojich jarných veršíkov – vtáčkov.
Celý Tvoj Paľo
Nitra 5. 3. 91

+ + +

Drahý Julko! Doteraz som Ťa považoval za pacientského antitalenta. Ale vari je všetko dobré, čo sme schopní sa priučiť. Keďže sme taká zmes rôznych napadnuteľných orgánov, sme aj fenomén výdrže.
Len sa nedať terorizovať dochtorom a časom. A hneď budeme zdravší. Žijem tiež stále len z perspektívy pacienta a čudujem sa zavše, že sa zmes orgánových aparatúr, ktorými sme, každú chvíľu nerozpadne. Stvoriteľ a pán večnosti nás drží. V každej myšlienke, v každom nápade mu musíme byť vďační. Ale aj s každou zhltnutou pilulkou a s každou injekciou (v mojom prípade).
Sľúbme si, že sa pre nič nebudeme hnevať. Vnútorné ticho a pokoj si musíme pestovať. Problémy okolo vydavateľstiev nás viac nesmú rozrušovať.
Centrum našich snažení má byť cesta za spásou v blízkom i ďalekom okolí. A tá býva vyložená aj bolesťou. Pohľad na Golgotu ostáva náš vnútorný cestovný poriadok.
V Kristovej láske Ťa objímam a vo všetkom načatom budeme pokračovať. Aj Vierke to platí.
Váš Paľo
Nitra 18. 3. 91

+ + +

Drahý Julko!
Veľmi sa teším, ako sa zviechaš po tej malej pracovnej interrupcii. Máš tendenciu byť všade, poznať a prečítať všetko, byť vo všetkom načas. A to netreba. Jedno je potrebné, zavše zakerovať do toho najtichšieho kútika svojho vnútra. Všetko ostatné rozrušuje, naháňa. A tá stála tichá platforma nás vždy čaká. Čo už všetko naháňanie pomôže svetu. Čo už v tom rozbúrenom svete má dáky význam, či dáka knižôčka vyjde a či nie a či sa omešká. To sú všetko lapálie pri zrovnaní osudových možností človeka alebo národa.
Chcú kdečo odo mňa a ja sa už k všetkému musím nútiť a premáhať tie menšie-väčšie boľačky (či vylomené zuby, či bolesti nôh a krížov atď.). Veď aj v tej neviditeľnej oblasti sa to nazbiera.
Dnes som dostal sviatočný pozdrav od Janka Medveďa s post scriptom: „Requiem bude (najnovšie) zač. mája. Paľko vydrž…“ Veď som v tejto oblasti vytrénovaný a to ani nie je schopné zmeniť rytmus môjho tepu. Mal som minule príhovor, ktorý čítal Gusto Valach. Pýtajú ďalšie. No, nie som automat, do ktorého len treba vhodiť peniažtek. V 2. čísle Plameňa bude niečo. Zas prišli pýtať niečo lekársko-duchovného pre nejakú revu.
Jožkovi sa v pondelok narodila dcérka – Veronika. Už to pôjde do toho ich bytíka. Všetko a všetci sa zdajú v poriadku. Pre otca je najväčšia záťaž prvé dieťa. Už som myslel, keď dôjde nová duša, musí stará odvandrovať.
Teším sa z Tvojej stálej citlivosti voči poézii a poetom, Cvetajevová, Rilke, Pasternak.
Želám Vám požehnané Veľkonočné sviatky a radosť z víťazstva Spasiteľa nad smrťou.
Váš Paľo
Nitra 26. 3. 91

+ + +

Drahý Julko!
Čakanie je len duchovné vzduchoprázdno. Ale možno si na to privyknúť. A tak márnim čas písaním úvodníkov do KN a sľúbenou prácou pre časopis Viera a život. Nikdy viac nič nesľúbim.
V SSV je Mozaika i s tými dvoma dodatkami, čo ste odpisovali, v tlači. V Lúči Krížová cesta.
Ale všetko je to smeť v porovnaní k situácii vo svete i u nás. Čo znamená knižka s problémami národa, obraného o všetko, pomaly aj o chlieb.
Len čakajme na všetko a obraní o všetko. Toľko je hlúpych zapredancov. Toľko je bolestnej úbohosti. Toľko zalkoholizovanej vládnej kliky. Všade na vedúcich miestach staré komunistické figúry, ktoré prepúšťajú všetkých inej fajty. Odpočúvajú nás ako starí Štbáci. Preto od začiatku považujem nežnú revolúciu za podvod a hlúposť.
Preto som za deklaráciu.
Sme stále odsúvaní na slepú koľaj. A nepristanem na nič.
Sme stále odsúvaní vydedenci. Dobre, ak je to Božia vôľa. I rytmus života nás (nečit. slovo – J.R.) v Tebe. Len, aby si sa zas dostal do toho ustáleného rytmu. Ja už to prijímam ako stály údel ten porozhadzovaný metabolizmus.
Aspoň Jožko je šťastný s tými dvomi ženami.
No, ostávajme žiť i s tými mnohými výhradami. Moja normalita je vždy na okraji normality. S tým treba rátať.
V nádeji na oživenie nádeje Vás objímam
Váš Paľo
Nitra 7. 4. 91

Drahý Julko!
Žijem bez a mimo kalendára. A tak sa len obšmietam – ex post – okolo Tvojich menín. Čo Ti ja – taký metafyzický úbožiak – môžem dať: každodennú niekoľkonásobnú modlitbu. Nech Ti Duch Boží nedá pokoja, ale vždy znovu zapaluje žiar, ktorý najviac potrebuješ: veď všetko je vec milosti.
Na úver Boží sa žije vždy. A každému. Mnoho si vykonal, ale väčšina Ťa ešte čaká. Nachystaj si anteny. „Ibi flat,ubi vult.“
Žičím Ti požehnanie a zdravie vo fyzickej podstate, no, ešte väčšmi v oblasti neviditeľnej.
Vivat, crescat, floreat.
Pán s Tebou a s Vami všetkými.
Objímam Ťa
Paľo
Nitra 11. 4. 91

+ + +

Drahý Julko!
Vraciam Ti špitálske pásmo. Vo všetkom je realita poézie. Je ireverzibílna zložka života, od stvorenia po jej zložitosti a pády. Je komplex právd i neprávd, ale nikdy nie zvrhlosť zloby. Ňou sa ponúkame životu a ona je ponukou pre nás. Nie je účastná na páde sveta, ale presvecuje ho. Je veľmi intímna forma ospravedlnenia.
Srdečné pozdravy
Paľo
Nitra 16. 4. 91

+ + +

Drahý Julko!
Práve som sa poďakoval pani Vlastičke a Judite Belákovej za povzbudivé slová. Tak vidím, že to nebolo celkom zbytočné pošpiniť toľko papieru. Ako Pán Boh dá. Zatiaľ sa mordujem okrem zubov i s objednaným článkom do nového časopisu Viera a život o rodine. Cítim sa úplne nekompetentným.
Vysielanie som nepočul od začiatku, lebo máme toľko staníc a neviem sa v tom orientovať. Keď som to zachytil, vedel som, že som doma. Vždy mi je trapné, keď to počúvam. Mám k tomu averziu. Bojím sa tej televízie, ako to pozostríhali. Už len tá knižka by to trochu paralyzovala.
Len to v robote mnohou nadrobotou neprežeň. Len toho sv. Otca by som veľmi nepúšťal na hrob Dostojevského, lebo nik toľko nešpintal kat. Cirkev ako on. Modliť sa treba zaňho, lebo aj toľko kresťanskosti nie je v niečom ako v Karamazovcoch.
Rusko je celé také, aj áno, aj nie. A to vo všetkých reláciách. Plné všetkých možností i nemožností. Len, aby sme my boli odchodnejší.
Kosmicky videné, že všetko je ľahostajné. V takomto chabom i ubolenom optimizme Ťa pozdravujem
Tvoj Paľo
Nitra 23. 4. 1991

+ + +

Drahý Julko!
Zdieľam s Tebou obdiv Dostojevského. Ale iné je veľkosťdiela a iné polemické obdobie. Môžem mať obdiv k dielu i jeho náplni a nesúhlasiť so všetkým okolo toho. K tej poklone hrobu a ťažkého životného údelu sa pripájam v láske k veľkej a obdivuhodnej duši a mohutnému intelektu v láske Kristovej. V tom budeme zajedno i so sv. Otcom v tej veľkej láske a k vízii priblíženia ľudstva, v čom je subsumované aj Rusko. V poslednej dobe sa oslavovala storočnica Prokofjeva.V jeho hudbe sa znovu ukázala veľkosť a tragika ruskej duše. Som plný obdivu.
List pre pani Vlastičku mi pošta vrátila. Neviem, čo bola chyba. Prosím Ťa, pošli jej to.
Srdečne Vás všetkých pozdravujem
Paľo
Nitra 26. 4. 91

+ + +

Drahý Julko!
Uľútostnený, že sme sa nemali stretnúť pri prvej spoločnej radosti. Ale rovnako to v nás rezonuje. Aj jediva bolo, aj vína. Je to ako po premeškanej svadobnej noci.
Ale žijeme ďalej vo veľkej vďačnosti. Deo gratias!
Plný Paľo
Nitra 25. 5. 91

Balík s knihami Ťa čaká – nedotknutý.
Písali z rozhlasu, že 27. 5 aj o 9.55 budú čítať verše. To je iste Tvoje dielo.

+ + +

Drahý Julko, draháVierka!
Predom sa Vám chcem strašne poďakovať za toľký kus bryndze. Akurát sa varí švábočka, ktorá bude bryndzou maximálne vylepšená. Táto liptovská apológia dobra je už asi dobrá príprava na stretnutie v Mikuláši a zaplaší tú moju trému na to a pred tým. Som už presprí-liš odmikuláštený a od recidívy nič nečakám, aj keď sa mi vidí, že aj tieto riadky patria do oblasti starých, dobrých móresov z čias t.zv. detskej izby.
Čo a ako v Tebe narástol vzťah k tej knižočke. Myslím, že sa to tým mystifikátorom podarilo, že ju v obchodoch nevidno, ani len tu. Že sa tedy nedostáva ľuďom do rúk. Moja situácia sa nezmenila a ostáva to mojím spoločenským stereotypom.
Ničmenej som tomu rád a som vďačný všetkým Vám, mojim úprimným priateľom.
Váš Paľo
Nitra 10. 6.91

+ + +

Drahý Julko!
Prvý raz v živote sa zberám byť k Tebe netaktným. Vyčítal som v lit. týždenníku, že sa zberajú urobiť súťaž v oblati esejistiky.
Tak som sa rozhodol, prvý raz v živote, sa v tom angažovať, i keď s pochybnými výhľadmi. Prečítaj si tie podmienky a na základe toho by som Ťa chcel poprosiť, či by sa to nedalo odpísať. Treba originál a 5 čitateľských kópií.
Posielam Ti dve eseje. Ktorá sa Ti bude zdať vhodnejšia, tú odpíšte. Nechcel som Ťa zaskočiť, ale už mi neostáva čas.
Za list Milanov ďakujem. Je v ňom náznak priepastnej duševnej hĺbky, ktorá v ňom žije. Je to drahá duša. Šťastné Slovensko, ktoré ho má.
Tá horúčava nás posunula na okraj existenčných možností. Trápi ma politicko-náboženské krviprelievanie v Jugoslávii. Boh nás uchovaj pred infekciou.
Zatiaľ Ťa s Vierkou od srdca pozdravujem, Tinovi ďakujem tiež za snímky.
Váš Paľo
Nitra, 12. 7. 1991

+ + +

Drahí Julko a Vierka!
Synchronne sa Vám poďakúvam za všetko, čo za mňa robíte. Réžia prozreteľnosti je taká diskrétna, ale presvedčivá, že nemôžem iné ako ju velebiť, či vo Vašom prípade a či v Maňkinom.
Vám všetkým ďakovať, že som ešte prítomný a pokúšam náznakom svojej činnosti ospravedlniť existenciu tejto vesmírnej blšky.
Otvorenie Vášho paklíka bol pomalý a pôsobivý obrad. Vedieť sa radovať je príznak ešte úplne neušlej mladosti. Ako keď sa kľuje kurča zo škrupín. Celý život je pôrod na pokračovanie.
T.zv. tvorba je vlastne len postupné demaskovanie. Šúpeme sa ako listy cibule. Len aby na konci niečo ostalo.
Tešíme sa už po predku, že nás chcete prekvapiť. Len to urobte, prosím Vás, tak, že nám to 2-3 dni dopredu budete môcť zvestovať.
Tú esej som ešte neposlal. Neviem presne ako to poslať. Chcem sa o tom s Tebou a s Paľkom, ktorý je práve tu, poradiť. Nemám síce žiadnu nádej, no, ale nádej umiera posledná.
Stále bojujem s predstavou, že už nie je potrebný produkt zo starého mozgu. Ale silu mi dodáva starý výrok Mozarta, že aj stará krava má čerstvé h…o.
Od Teba ešte čakám pochvalu o virtuozite môjho strojopisu. Nepatrí sa kamarátovi písať mašinou, ale nemá ma kto pochváliť.
Končím, aby si nik nemyslel, že mám písaciu hnačku (Mauldiarhoe), ale nechcem Ti kaziť čas dovolenej.
Objímam Vás od srdca a ďakujem zo všetkých oblastí svojho vnútra, počnúc diabetom až po ostatné patalogizmy.
Váš vďačný Paľo
Nitra, 1. 8. 1991

+ + +

Drahý Julko!
Som totálne popletený, našiel som dve verzie „nádhery“. Ktorá je tá pravá, či správna, či je to pokračovanie a či by sa z toho nemala urobiť dáka zmes.
Som z toho dezorientovaný. A či to nie je taký košický vydavateľský trik. Už som ochotný o všetkom pochybovať. I o sebe, lebo som nie schopný urobiť si poriadok s tými papiermi a pomaly neviem, kde čo mám.
Trpíme, všetci trpíme saharskou páľavou a bezvýslednou slobodou, ba, ohlupujúcou slobodou, rozumej slobodou kšeftárskou.
Dúfam v jedno, až poľavia horúčavy, začne zas fungovať rozum. Vo svete i u nás.
Dubito, ergo sum.
V tom Ťa od srdca pozdravujem
Paľo
Nitra 12. 8. 91

+ + +

Drahý Julko!
Práve som dokončil veľkú podpisovú akciu a tak sa zberám poďakovať sa Ti za tie toľké osudové kroky, ktoré si podnikol v mojom mene. Ja nie som schopný nič podniknúť, pre slabosť podnikania, to vo mne nikdy nebolo a teraz som dupľom slabý. Ešte som úbohá duša na zemi, málo je tých vitálnych impulzov vo mne. Ale toľkokrát ma už Dobrotivý Pán omilostil, dúfam v tú pomoc zhora i teraz.
Doma som len ľavá ruka chuderky Maňky. Robí si stále škrupule pre moju stravu. Dobre vie, že človek je to, čo je. A u tejto diabetickej pliagy je to dupľom dôležité. No, na dôvažok je aj brat v Prahe po operácii kameňov močového mechúra. A tak žijeme bez kontaktov. Každý sa bojí vydať korunu na telefón. A tak žijeme v sebaklame o našej kultúrnosti, súkromne i vo verejných polemikách. I tak prežívame osudové chvíle. Takého Štúra by sme potrebovali. Rád by som od neho niečo čítal. Bol to múdry a rozhľadený človek.
Kde sa len octneme nakoniec. Pán Boh a rozum vypadli zo života a preto to neucelené vajatanie.
Prepáč toto extempore. Ale aspoň my sa máme radi.
Tvoj Paľo
26. 9.1991

+ + +

Drahý Julko!
Predom vďaka za zásielku. Myslím, že sa dobromyseľne mýlite i pani Gabika, keď mi posielate toľko papierov. Už to až raní, že ich už asi nebudem môcť povypĺňať. Som stále slabý, veď som už len druhá odmocnina zo samého seba. Niečo sa stále ešte vykľuje. Také chudokrvné myšlienky. Potrebujem transfúziu ducha.
Voňády si chcel „ruko-pis“. Mám len stránky z toho zbytočného denníka. Príležitostne Ti ich dám. Budeš príliš sklamaný. Ináč rychtujem objednávky.
K tomu predhovoru k „nádhere“ by som Ťa prosil: Na strane 3: Je to… až na koniec vety. Na strane 4: Zatváram…až na koniec vety. Toto vynechať.
Ináč sa teším na knihu. Aj pred rekviemom som sa bál, že sa nedožijem vyjdenia knihy. Ináč mal Vinco Šabík dobrú recenziu v jedných Katol. novinách.
Mám aj sľub s Krížovou cestou v Lúči.
Julko môj, vrelý pozdrav
Paľo
Nitra 29. 9. 91

+ + +

Drahý Julko!
Ako vidíš kupím nehoráznosti na nehoráznosti.
Bol u mňa zástupca šéfredaktora „Života“ Dr. Sidorenko, veľmi milý a človek comme il faut. Nemôhol som mu to nesľúbiť.
A tak som to sľúbil. Ako víťazstvo nad sebou.
Keď budete tak láskaví, i s paňou Gabikou, mi to dáko odpíšete.
Najprv prvé 2 a kúštik strany. Potom stať za Jankom Silanom. A hneď za tým str. 4. Strany číslovať rad radom.
Dúfam, že to vyjde na 8 strán. Toľko to malo byť.
Ako mi to pošleš, hneď to dám ďalej.
Z Jankovej profesúry sa teším veľmi.
Od srdca
Tvoj Paľo
(Poštová pečiatka: 9. 11. 91 – J.R.)

+ + +

Poznámka:
Uvedomujem si, že pri čítaní týchto Straussových listov môže čitateľ často zastať v rozpakoch nechápajúc, o čo tu vlastne ide; nepozná totiž okolnosti, ktoré sú obom účastníkom tohto listového dialógu dôverne známe.

Chcelo by to teda komentár, ktorý raz (napríklad pri príprave knižného vydania Straussovej korešpondencie) musí vzniknúť. – V danej chvíli považujem za prvoradé, aby som všetky(!) Straussove listy adresované mne „vyniesol na verejnosť“. Tak budem mať jednak záruku, že sa uchovajú, a jednak idem tým v ústrety Straussovým čitateľom i bádateľom, lebo nadobudnú možnosť dôvernej blízkosti s osobnosťou Pavla Straussa a zároveň získajú aj hodne nových informácií týkajúcich sa jeho života a diela.

Úplný súbor Straussových listov adresovaných J. R. nájde čitateľ – postupne podľa rokov – v týchto publikáciách:

1983 – V dotyku s Pavlom Straussom I, CompuGraph Košice, 2006.
1984 – V dotyku s Pavlom Straussom II, Vydavateľstvo SLOVO Košice, 1999.
1985 – V dotyku s Pavlom Straussom III, Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov, 2000.
1986, január–júl – V dotyku s Pavlom Straussom IV, Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov, …..
1986, august–december – V dotyku s Pavlom Straussom V, (rukopis).
1987 – (Čaká na vydanie v edícii V dotyku s Pavlom Straussom.)
1988 – Pavol Strauss, Listy J. Rybákovi spred dvadsiatich rokov, Listy PS 2008, č. 8, s. 8-11.
1989 – Pavol Strauss – Július Rybák, Premožený čas(1989), Compugraph Košice, 2004.
1990 – Listy Pavla Straussa Julovi Rybákovi (1990), Listy PS 2008, č. 9, s. 20-21.
1991 – Listy Pavla Straussa Julovi Rybákovi (1991), Listy PS 2009, č. 10.
1992-1993 – Listy Pavla Straussa Julovi Rybákovi (1992-1993), Listy PS 2009, č.11 (pripravené do tlače).
1994 – V dotyku s Pavlom Straussom, Bibliofilská edícia SSS, Odbočka Košice,1997.