Rad Ľudovíta Štúra I. triedy pre MUDr. Pavla Straussa
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič odovzdal 7. januára 2010 v historických priestoroch Slovenskej národnej rady v Bratislave najvyššie štátne vyznamenania. Medzi dvadsiatimi ocenenými z rôznych oblastí vedeckého, kultúrneho a spoločenského života bol aj lekár, spisovateľ a kresťanský humanista Pavol Strauss, ktorému bol in memoriam udelený Rad Ľudovíta Štúra I. triedy „za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry“.
Pavol Strauss: Vypožičaný život
(Úryvok)
Nikdy som nebol taký zbabelý, neúprimný a podlý, aby som sa postavil na stranu víťaziacich a mocných, len pre tieto ich atribúty. A ani sa nemusím ponosovať, že by sa mi v ktoromkoľvek čase môjho života, v ktorejkoľvek forme spoločenského vývoja ostatných štyridsiatich rokov v našej vlasti dostalo pochybenej cti oficiálneho prejavu pochvaly mojej životnej činnosti. Môj život zavesený na trojicu záľub a určení (medicína – literatúra – hudba) plynul ustavične bezpečne regulovaným riečiskom nepovšimnutia.
A pretože semafory vnútra boli nastavené na zelenú pre výkyv: Ja a Nekonečno, prehodili sa životné výhybky na slepú koľaj neevidovania. Ale asi som vedel, čo robím. Ak sa z nekonečného počtu možných možností bytia i nebytia realizovalo to ja, ktorým som, je základom najelementárnejšieho vzťahu nekonečné Ja, ktoré ho muselo umožniť a dvíha ho do dôstojnosti toho Najvyššieho, po ktorom večne bude túžiť. A všetko, čo sa tejto centripetálnej sile nepodriadi a netúži sa s ňou zjednotiť, je pomýlené a vedie iba k osobným a nadosobným krízam a katastrofám. Od manželstva po umenie. Od výchovy po vedecké počínanie. A úsilie o najväčšie poznanie a prehĺbenie v oblasti biologických i technických vied je správnym vnútorným postojom. Až na hranici všetkého dosiahnuteľného rozumom smieme skloniť hlavy. Ale ta raz každý dôjde.
Nechápem veľmi extrémne postoje, keď viem – a každý by si to mal uvedomiť – aká úzka medzera je medzi životom a neživotom, medzi zdravím a ohrozenosťou života. Lenže extrémy vznikli vždy a u všetkých práve z neuvedomenia si tohto. Jeden osud pre všetkých je schystaný na našej zemi, na tej kozmickej škvarke. A nik nemá právo zo svojho triedneho privilegovaného postavenia upierať iným ľuďom dôstojný a radostný život…
(Život je len jeden)
„…Dejinná púť slovenskej spoločnosti bola neľahká a častokrát veľmi kľukatá. Náš národ neraz bojoval o svoje sebaurčenie i o svoje práva. Vďaka bohatstvu, ktoré nemožno vyčísliť ani ukradnúť, sme však zvládli tieto problémy. To bohatstvo, o ktorom hovorím, spočíva v ľuďoch. V ľuďoch múdrych, tvorivých, ktorých krédom je vyznávanie hlbokých morálnych a duchovných hodnôt. Predovšetkým ich zásluhou dnes kráčame správnou cestou…“
(Z prejavu prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča)
Richard Raši (t.č. minister zdravotníctva)
Ecce homo! Toto zvolanie mi mimovoľne prišlo na um, keď som sa dozvedel, že medzi osobnosťami, ktorým prezident Ivan Gaš-parovič na začiatku tohto roka udelil štátne vyznamenanie, je aj MUDr. Pavol Strauss. Skvelý lekár, mysliteľ, tvorca, ktorý celý život objavoval, hľadal, nachádzal a dával. Liečil skalpelom aj slovom, pričom samému mu neraz bolo aj ťažko. Životné úlohy však prijímal s pokorou, zároveň písal, premýšľal, tvoril a s najvyššou dávkou profesionality vykonával svoju profesiu. Medicína bola preňho poslaním, ktorému sa naplno oddával, nachádzal v nej symbiózu človečenstva, služby, pomoci, empatie, odbornosti… Zblízka poznal bolesť, vzostupy aj pády a toto poznanie mu vštepovalo nový rozmer. Pavol Strauss bol vzdelanec, erudovaný odborník, vysoko ľudský lekár, chirurg, ktorý ovládal nielen prácu so skalpelom, ale myšlienky vkladal do básnických zbierok, esejí, úvah… Opäť jeden jasný dôkaz toho, že ľudský život sa dá prežiť ozaj tvorivo, uvážlivo a profesionálne na výške. Veď mnohí lekári – pamätníci MUDr. Pavla Straussa hovorili o jeho zručnosti, logickom myslení, precíznosti a chirurgickej erudovanosti na operačnej sále.
Humanista, spisovateľ, lekár Pavol Strauss patrí medzi slovenské osobnosti, ktoré nám zanechali košatý odkaz. Zároveň je inšpiráciou pre dnešok, pre všetkých, ktorí sú ochotní vnímať odkazy predchodcov. O to väčšmi, ak ide o odborníkov, ktorí ovládajú nielen anatómiu tela, ale aj duše. K dielu Pavla Straussa sa môžeme postupne vracať, vstrebávať ho a vždy v ňom nájdeme novú hĺbku. A tá sa odrazí v našej skúsenosti.
Dovoľte, aby som z postu ministra zdravotníctva SR vyslovil želanie, kiež by takýchto ľudí – obdarených obetavosťou, múdrosťou a schopnosťami bol v našom zdravotníctve vždy dostatok! Som hlboko presvedčený, že Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam, ktoré prezident Slovenskej republiky udelil MUDr. Pavlovi Straussovi, je oprávnenou poctou tejto slovenskej osobnosti a dôkazom toho, že si vieme vážiť skutočné osobnosti.