Drahý Ferko!

Ani netušíš, že sme Ti reč ulapili mag­netofónom. Ale som Ti vďačný, že si mi ju poslal na pamiatku. Všetci ste mi tak tajne, však ste povedali milý jubilant, ukázali, aký som starý cap.

Ale ja si z toho figurobím,arobímabu­dem robiť ako tá Klopstockova kobyla. Kým vládala, robila.

Braček môj, objímam si ťa z kraja epidé­mie šesťdesiatnikov (Zachar, Greguška, atď) a napíš, keď budeš mať oslavu straty mlieč­nych zubov.

Od srdca Tvoj

Paľo Strauss

Nitra 21. 9. 72

Drahý Ferko!

Minule som sa u Valachov dozvedel, koľkým všelijakým skúškam si vystavený. Zostaň zmužilý a dôveruj. Nikdy nie sme sami.

Chcel som Ti len povedať, že Ti bratsky stískam ruku spod kríža Tvojich ťažkostí a že na Teba veľa myslím

Tvoj Paľo

Nitra 11. XII. 72

Drahý Ferko!

Veľmi ma mrzí naše včerajšie stretnutie. Veď obaja sme boli nesvoji. U mňa vyplývalo moje inkongruentné chovanie a reagovanie z prehypoglykemickej situácie. Veď sa pozná­me a vieme, že nám obom ide o poznanie hlbšie, spoločné nachádzanie duchovných koreňov všetkých i spoločenských úkazov i ľudských vzťahovostí a reakcií.

Bežne si žijem v pokoji a viac a viac sa snažím sústrediť na odvrátenú tvár života, nie z rezignácie, ale v túžbe po novom po­znaní, po nových formách vnútorných vzťa­hov. Bývam mlčanlivejší.

No, odišiel som z nemocnice s nie dosť vyrovnaným metabolizmom, ktorý sa po­kúšam s tunajším diabetológom ustáliť. Keď viac robím, potrebujem viac stravy a umen­šovanie dávok inzulínu. To sa mi ešte na­dobro nepodarilo. I včerajšie diskontinuitné reagovanie, bolo už niečo okrajové. Čo vnú­torného pokojného usmievania nad všetkým som za polroka nazbieral, prekotilo sa včera vo mne.

Mrzí ma to, že som Ti nevedel dať viac pochopu, pokoja a lásky, potúženia Tvojej harmónie a že som do Vás vniesol iba dis­harmóniu, nevľúdnu pochybovačnosť o všet­kom a všetkých, ba prípadne i rozorvanosť.

No, nebol som to ja, ale tá moja choro­bou chvíľami diferencovaná osobnosť. Mám Vás rád a preto ma bolí, že som Vás so sta­rou bratskosťou nevedel prijať.

Urob mi radosť a príď zas čoskoro, aby som Ti mohol prísť duševne v ústrety ako Tvoj „starý“

Paľo

21. 7. 73

V Nitre dňa 22. III. 1974

Drahý Ferko!

Ďakujem Ti za ochotu. Priložene potvr­denie náš(ho?) diabetológa. Dúfam, že to už bude stačiť.

Podrav mi môjho Jožka Felixa i Tónka Bajana.

Objímam Ťa

Paľo

Drahý Ferko!

Zasa sa len obraciam na Teba, Ty verná duša.

Jožko je pred predposlednou štáciou a zas je dosť par terre. I my sme už dosť ex­haustovaní a chceli by sme, aby mohol tu pracovať. Zrubec by ho zobral, len už musí byť čím skôr hotový.

Hádam by si dáke dobré slovo mohol investovať (ev. cez Tónka Ponťucha, lebo Gusto Bárdoš má dovolenú). Ale veď Ty vieš najlepšie kde, kedy a ako ktorú páku stlačiť.

Blíži sa 60 r. Ruda Krutého. Čím by som mu mohol urobiť radosť? Poraď!

Ďakujem Ti za všetko

Tvoj Paľo

4. III. 74.

Drahý Ferko!

Nedozierne sú priepasti, čo sa vedia uká­zať v najtajnejších záhyboch ľudského srdca, na ktoré zatiaľ nevymysleli kardiochirurgic­ké zásahy. Ich skutočné rozmery pozná člo­vek až keď sa v nich rozplieni fauna bôľov a starostí. Čo sa ta pomestí. Ale keď si dakedy predsi len odvšivíme kožuch všedných per­spektív, objavíme, že rozmer toho nikomu nepobadateľného utrpenia, je tá jediná pra­vá hodnota, ktorú sme vytvorili  a ktorá nás vlastne nadnáša na tých vlnách nepochopi­teľna.

Stískam Ti bratsky ruku, ďakujem za lie­ky a pozývam Ťa – ale samého – na duchov­nú posiedku. Oo ut des.

A pozdravujem Ťa  teraz, keď sa kruh všetkej možnej nádeje uzaviera v mystériu Vzkriesenia. Lebo sú to chvíle, keď sa čas vy­tráca a čo zvýši, je len kus zahustenej radosti ľudského vnútra.

Od srdca

Tvoj Paľo

Nitra 7. 4. 74.

Drahý Ferko!

Prepáč, že sa Ti ohlášam tak neskoro po meninách. Ale mal som dovolenú a bol som preč. Adaptačné štádium je skončené a zajtra začnem robiť.

Ex post Ti žičím to, čo platí po celý rok: zdravie, harmóniu vnútra, napriek všelija­kým trablom a skúškam, a kúštik radosti a vnútorného jasu z Tvojej lekárskej a tvorivej činnosti.

Objímam Ťa

Paľo Strauss

Nitra 5. 10. 74.

Drahý Ferko!

Vinšujem Ti vnútorný i vonkajší pokoj.

Píšem Ti, lebo Jožko Ťa minule hľadal, ale nenašiel. Má 26. 6. 75 tú ostatnú skúš­ku – a chceli by sme si už vydýchnuť. Písal som aj Edkovi Pekarovičovi. Prosím Ťa, len mu to ešte pripomeň. Veď každý máme kopu problémov a zabúdame.

Budem rád, že Ťa už nebudeme musieť zaťažovať našimi ťažkosťami.

Pozdrav mi Žofku.Tebaobjímam

Paľo

5. 6. 75

Drahý Ferko!

Pokúšal som sa o ten list. Ale nejde to. Tie sestry toľko trpeli, a ja by som im mal dať poučenie, ktorý som trpel menej. Mám svoje trápenia a pokorenia: ničí ma boj s tou bláznivou stavbou a zadúša ma môj polo­zničený život lekársky.

Keď trpieť – tak ticho, sám a v kúte. A nedávať lekcie v utrpení. Nie. Nemôžem to a nie som toho hodný. Lebo to sám ešte ne­viem.

Skús ma pochopiť. Ale vzdávam sa toho. Už mi vôbec nie je do písania. Mám chvíle, keď sa mi všetko zdá len štekaním na me­siac.

Objímam Ťa

Paľo

Nitra 4. II. 68.

Drahý Ferko!

Pomaly bude výročie začiatku mojej vlaňajšej a tohoročnej (nečit. slovo – J.R.)    choroby. Tým je ešte poznačený celý môj ži­votný stereotyp. Furt žijem akoby pod špi­tálskym režimom. Zdá sa, ako keby som bol natrvalo stigmatizovaný. Isteže sú aj mnohé defekty a defektíky podmienené tým naku­pením rokov. A tak sa Ti chcem opravedlniť za tú dlhú odmlku. Bola podmienená týmito interno-externými okolnosťami.

Pri tom pestujem i naďalej svoje grafo­manické exhibície. Slovo je významný, ale aj poslušný faktor. Dúfam pri tom, že to ne­zneužívam. Žijem v tej svojej izolovanosti pri všetkých možných kontaktoch.

Ako si sa tam zadaptoval. Viem, že Tvoj život je produktívny a láskavý k tým chudákom. Že si v tej Tvojej situácii medzi chudákmi telesnými i duševnými prakticky aplikujúci učenie lásky a dobroty.

Tvoj duch je blízky Terezy z Kalkaty, kde ide len o duch láskavej pomoci a to je duch evangelia.

Iste si sa zdokonalil vo francúzštine a priúčaš sa i arabštine. Je to zaujímavý a podnetný úsek Tvojho života. Napíš o tom dačo, nielen v liste, ale ako zážitok lekára a brata všetkých.

Od tej choroby ma iba jediný raz zaviezli do Bratislavy. A mal by som tam ísť navštíviť priateľku maliarku Medveckú, ktorá je ťažko chorá. Tak sa cez defektných priateľov stráca všetko do nenávratna.

Ferko môj drahý, pozdravujem Ťa od srdca. Ži v zdraví a v pokoji.

Tvoj Paľo

Nitra 26.11. 86

Drahý Ferko!

Dozvedel som sa, že Tvoj výlet pomaly končí a tak sa Ti ešte na diaľku chcem pri­hovoriť. Na ospravedlnenie svojej lenivosti Ti chcem pripomenúť, že už mám trištvrte storočia na krku. Nie je to špás, ale údel.

Sedím tu ako pavúk vo sieti, s tým krí­žom na chrbte a chytám tie myšlienkové mušky, čo sa mi v tej pavučine chytia. Na praktickú medicínu som už temer zabudol, len za účelom sebaklamu čítam chirurgické i paramedicínske veci. O tých myšlienkových muškách Ti poreferujem, keď dôjdeš. Len chyba, že tam nie je to, čo by tam nemalo byť, ani to, čo by tam malo byť. Čistý myš­lienkový svet je tu exteriorizovaný.

Čiste z ľudskej stránky som po tej deš­truktívnej chorobe dosť regenerovaný, pri zohľadnení tých rokov. Ale čo už čakať od takej starej krkvy. Žijem, dýcham, dúfam. I pri stenčených perspektívach.

Budem rád, keď Ťa zas uvidím, tak bo­hatého a obrozumeného na toľké skúsenos­ti. Keby si sa bol naučil liečiť ľudskú tuposť, sprostosť a ľahostajnosť, mal by si tu rozsiah­lu pacientúru.

Zatiaľ dúfam, že Ťa dočkám a že nás všetkých priateľov očerstvíš svojimi emaná­ciami pokoja a životnej múdrosti.

Pozdravujem Ťa od srdca i v mene celej svojej perepúte

Tvoj Paľo Strauss

Nitra 10. 1. 88.

Drahý Ferko!

Ďakujem Ti, že vždy na mňa pamätáš. Ale ver mi, už ma nič nezaujíma ani u nás, ani inde. Neposielaj nič.

Všetko je choré a všetci sme chorí. Liečba individuálna, je možná len v tichu a samo­te.

Posielam Ti takú duchovnú škvarôčku.

Tvoj Paľo s pozdravom i Žofke.