Milan Rúfus o Straussovi
„Bolo mi od počiatku jasné, že som v Pavlovi Straussovi narazil na taký rozľahlý, košatý, hlboký kultúrno-duchovný osobný vesmír, aký by bolo možné nájsť u máloktorého zo slovenských básnikov. Jeho spôsob
videnia, myslenia i tvarovania videného a poznaného je ojedinelý u nás a kladie i na čitateľa vysoké nároky. Je to oriešok, ktorý treba lúskať, spôsob myslenia, do ktorého sa treba vžiť. Ale vynaložená námaha stojí za to. Zdanlivú nezvyklosť tohto textu podčiarkuje aj dlhoročná absencia jeho tradície. Od rozpadu katolíckej moderny tento a podobný typ básnickej interpretácie skutočnosti na štyri desaťročia u nás prestal existovať.
Dnes teda stojí takýto text pred dvojitou úlohou: doplniť chýbajúce z minulého a položiť základ pre možné budúce. Postaviť zrúcaný most a hneď po ňom prejsť na tento breh. ‚ Znovu zdôrazňujem: nepôjde to bez sebadisciplíny aj zo strany čitateľa, no ešte raz pripomínam aj fakt, že mu to, čitateľovi, bude stáť za to.“